05 júl Predstavujeme našich členov: Zuzana Kopiláková

Kto si, čo si

Neviem, či sa pasovať za designérku, lebo priamo produktový design nemám vyštudovaný, ale v posledných projektoch na zakázku sa o design celkom obtieram, ale skôr som taký freestylista, pokus omyl, skúsim to nahodiť, veď nejak to dopadne :D.
Študovala som architektúru v Brne, druhý stupeň tu v Bratislave s ročným predĺžením na Bauhause v Nemecku. Tam ma celkom fascinovalo celkové prepojenie s procesmi design n ́built. Škola je vybavená veľkorysými dielňami, v ktorých majú študenti možnosti prototypovať svoje designy od šitia cez audiovizuálne umenie až po stolárinu. Myslím, že je to super umožniť mladým ľuďom rozvíjať svoj talent či potenciál skrz to, že si to môžu niekde remeselne ošahať. Asi to ma prilákalo aj do Labu, tiež je to podobný koncept.

Čomu sa venuješ?

Na škole som sa zúčastnila aj nejakých workshopov, napr. Mood for Wood, kde za týždeň študenti z rôznych krajín spolu s lektormi navrhnú a vyrobia nejakú drevenú urbánnu intervenciu v meste Poznaň(PL) alebo tu na FAD sme si navrhovali a vyrábali mobiliár s pridanou hodnotou v rámci BCDLAB. Určite by som takéto workshopové skúsenosti pod vedením lektorov odporučila aj ďalej. Vie to veľmi pomôcť v zručnosti a posunúť človeka, aby si uvedomil, že sa netreba báť do niečoho pustiť, nie je to až taká veda.

Všetky dovtedajšie experimenty boli väčšinou z preglejky. Časom som si našla záľubu v tomto materiáli a skúsila si jeho rôzne opracovanie. Jedným z nich bolo aj cnc-frézovanie a využitie presnosti stroja na výrobu výfrezov, ktoré sa dajú do seba zasúvať.
Toto som využila pri tvorbe modulárnej knižnice, ktorá sa dá vyskladať do rôznych rozostavení.

Posledným výtvorom, na ktorom som pracovala už v Labe, bol playkit – set na hranie pre deti. Ten vznikol najmä pre účely tzv. Ulíc na hranie k projektu Mesto pre deti, na ktorom sa podieľam v Metropolitnom inštitúte. Koncepčne som vymýšľala systém rôznych hier na ulici, ktoré by mohli gamifikovať cestu do školy, či sa trochu prepojiť s tématikou projektu. Na také niečo som potrebovala možnosti prototypovania a pri hľadaní zdieľanej dielne mi prišiel Lab ako najsympatickejší. Tvorba prototypu si vyžadovala brúsenie, ošetrenie, cnc-frézovanie, laserovanie či gravírovanie a lakovanie. Prišlo mi fajn, že sa to dá všetko vykonávať na jednom mieste, prípadne ti niekto vie s istou vecou aj poradiť.

Čo ťa viedlo k tvorbe, ktorú robíš?

Neviem, či sa dá moja tvorba nejako definovať, skôr sú to také random experimentálne projekty, ktoré majú pre mňa nejakú hodnotu. Od malička som chodila na ZUŠku, kreslila či chodila na keramiku. Vždy ma bavilo niečo vytvárať. S dospievaním som sa formovala už viac proklímaticky a na škole si volila skôr experimentálne zadania s fokusom na environmentálnu tvorbu. Zaujíma ma prírodné staviteľstvo, celkovo práca s drevom, recyklátmi a projekty, ktoré môžu mať okrem estetiky nejaký vyšší zmysel či impakt. Ak to má mať len estetickú hodnotu, nerada sa do toho púšťam, pre mňa je dôležitá aj hodnota pridaná, či už modulárna, ergonomická, ekologická či edukačná. V architektúre sa mi však tieto hodnoty nepodarili úplne realizovať, väčšinou skončili moje nápady v šuflíkoch. Tak som sa zamerala na menšiu mierku toho, čo si vlastne viem aj sama zrealizovať.

Na čo si najviac hrdá čo sa ti podarilo?

Asi práve na spomínaný playkit. Veľmi ma teší, že som to dokázala navrhnúť a dotiahnuť do realizácie a asi najviac ma teší vidieť, ako sa s tým deti na uličných podujatiach hrajú. Radosť mi prinesie ak si s tým dokonca vymyslia vlastný typ hry.
Kalendár podobných uličných podujatí s playkitom nájdete tu.

Odkiaľ si sa o nás dozvedela?

Z internetu. Pri hľadaní zdieľanej dielne.

Ako dlho si našim členom

Členom som od decembra 2022.

Ako sa cítiš v Labe? Aké stroje najčastejšie používaš?

Pri tvorení aj celkovo pri manuálnej práci sa cítim veľmi dobre. Tým, že mám úzkostnú poruchu, vie to byť pre mňa veľká psychohygiena, hlavne pri brúsení a ošetrovaní dreva alebo celkovo pri činnostiach, ktoré trvajú dlhšie, ale robím ich automaticky. Páčilo sa mi aj, že som mohla vyskúšať ako sa robí s trochu experimentálnym materiálom zo zmesi plastového odpadu (od Plastic guys).
Vyskúšať si jeho rezanie, brúsenie či pružnosť. Nakoniec taktiež otestovať výsledok a jeho odolnosť či manipuláciu s konečnými užívateľmi, a to s deťmi, ktoré sa mi v dielni tiež podarilo zapojiť. Základné nástroje ako brúsku, vŕtačku či kolíkovačku vlastním aj ja, ale nie všetky si viem dovoliť, takže si mnoho nástrojov aj požičiavam. Napríklad hornú frézu na zaobľovanie hrán, ktorú som vôbec netušila ako používať, ale po načítaní manuálu, pozretí pár tutoriálov a nejakých testoch to už išlo samo. No určite by mi s tým niekto aj pomohol, ľudia v dielni sú veľmi fajn a nápomocní.

Ak máš nejaké otázky na Zuzanu, neváhaj ju kontaktovať:

Ešte stále nie si našim členom?

Pridaj sa k nám, poď tvoriť do našej dielne a daj tvojim myšlienkam tvar. Viac info nájdeš tu.