04 sep Predstavujeme našich členov: Michal Mário Šťastný

Kto si, čo si?

To je hrozne ťažká otázka (smiech). Cez deň pracujem v korporáte a po večeroch trávim svoj čas vo svojom ateliéri (rozumej: stôl v kuchyni :D) alebo u vás v Labe za laserom. Znie to tak, že presedím celé dni. Nie je to pravda. Takmer každý deň chodím plávať, veľa cestujem, bicyklujem a nakupujem v kníhkupectvách a antikvariátoch.  Ešte by so spomenul, že najlepšie fungujem v zime a leto absolútne nenávidím (pokiaľ nejde o leto v Škandinávii).

Odkiaľ si sa o nás dozvedel?

Od môjho priateľa. Spomínal mi, aké množstvo možností realizácie váš priestor pod Starou tržnicou ponúka a priznám sa, dovtedy som o koncepte komunitných dielní (ak to tak môžem nazvať) veľmi nerozmýšľal. Tak som si to išiel obzrieť a laser mi jednoducho  prirástol k srdcu (smiech).

Ako dlho si naším členom?

V októbri to budú tri roky.

Čomu sa venuješ?

Venujem sa vyrezávaniu z papiera. V tvorbe som začal ručne so skalpelom. Neskôr som začal vytvárať digitálne grafiky, ktoré som následne z papiera vyrezával laserom v Labe a v poslednom období to kombinujem – aj vysedávam za laserom, aj vyrezávam ručne skalpelom. Okrem experimentovania s papierom a tvorbe „custom-made” asambláží či shadowboxov na objednávku sa venujem najmä tvorbe menších produktov – pohľadníc, záložiek, magnetiek – ktoré sú dostupné pre každého. Tematicky do nich vnášam lokálne motívy – či už z prírody alebo z ulíc Bratislavy. Snažím sa vytvárať minimalistickú, farebne pokojnejšiu alternatívu ku produktom, ktoré ponúka väčšina obchodov so suvenírmi. Moje produkty sú aktuálne v ponuke viacerých prevádzok v Bratislave.

Čo je to shadowbox?

Shadowbox (alebo aj lightbox) je inštaláciou vyrezaných ilustrácií, ktoré sú na sebe navrstvené v kombinácii s pásikmi kapa dosky (t.j. penového polyuretánu s povrchom z bieleho kartónu). Na pozadí týchto ilustrácií je zdroj svetla – denné svetlo, lampa, sviečka či priamo v shadowboxe zabudované LED osvetlenie.

Aký je rozdiel medzi vyrezávaním skalpelom a laserom?

Najväčší rozdiel je v rýchlosti. Práca, ktorá by ručne, so skalpelovou čepeľou, trvala napr. 10 hodín, sa na laseri dá urobiť za menej než hodinu. Taktiež je na laseri možné vytvoriť presnejší detail, miniatúrnejšie útvary – pri práci so skalpelom vždy prídete do bodu, kedy sa nejaký detail urobiť nedá – papier sa pretrhne, nepriaznivo ohne a podobne. Vlákna papiera neustále reagujú na teplo a vlhkosť z rúk, striedanie tlaku skalpela a prstov, klesajúcu ostrosť čepele či zmenu vo vlhkosti ovzdušia, ktorá sa môže v priebehu niekoľkých dní či hodín meniť. Laser ponúka presný, digitálnej predlohe dokonale verný výsledok. Pri ručne vyrezávaných výtvoroch mám však väčšiu voľnosť – ide o organický proces, tvorím za pochodu, každý rez má potenciál úplne zmeniť výsledok.

Môj mozog je cez ruku a prsty priamo spojený so skalpelom a papierom, čo omnoho viac stimuluje moju kreativitu. Pri najdetailnejších ručne robených výrezoch sa sústredím na svoje dýchanie či dokonca na tlkot srdca, kedy na čepeľ pritlačím práve vo chvíli medzi dvoma údermi srdca, aby som obmedzil vplyv vibrácií v mojich rukách na presnosť výrezu. Každé ručne vyrezávané dielo je teda 100% originálom. Ručné vyrezávanie je pre mňa formou meditácie. Dá sa povedať, že všetky moje ručné práce sú výsledkom meditatívneho procesu.

Čo ťa viedlo k tvorbe, ktorú robíš?

Práci s papierom sa venujem od detstva. Začínal som detskými nožnicami so zaoblenou špičkou a vystrihovačkami v rôznych detských časopisoch. Počas základnej školy som často trávil voľný čas tvorbou papierových modelov klasických zaoceánskych parníkov. Anatomicky neboli sprvu úplne správne, keďže som si jednotlivé komponenty z papiera kreslil sám, najmä podľa fotografií z kníh. Všetky som rozdal ako darčeky. Ich fotografie nemám, ale v rámci spomienkového optimizmu mám pocit, že sa mi po mnohých pokusoch podarilo vytvoriť niekoľko obstojných modelov lodí, napr. Titanic, Normandie či Queen Mary 2 (smiech). Ku svojej aktuálnej (dúfam, že sofistikovanejšej) tvorbe som sa vrátil až na vysokej škole. Popri štúdiu a práci mi chýbala sebarealizácia vo forme manuálnej tvorby. So študentským rozpočtom však bolo náročné nakupovať v umeleckých potrebách, tak som sa vrátil ku najlacnejšiemu materiálu – papieru. Pamätám si dokonca presný moment, ktorý ma inšpiroval k tomu, aby som skúsil tvoriť náročnejšie papierové diela – išlo o reportáž o britskej umelkyni Su Blackwell, ktorej tvorba z papiera je v zbierkach múzeí a galérií po celom svete. Kúpil som si teda niekoľko čepelí, papiere a začal som experimentovať.

Na čo si najviac hrdý, čo sa ti podarilo?

Vždy mám najväčšiu radosť a nadšenie z môjho najnovšieho výtvoru. Aktuálne ma najviac tešia moje nové pohľadnice, ktoré môžu slúžiť ako suvenír zo slovenských lesov. Ide o koncept Lišajníkového útesu, v ktorom skúmam hlbokú paralelu medzi celosvetovo populárnym pôvabom podmorských koralových útesov a nenápadnou, no rovnako podmanivou krásou sveta húb, lišajníkov a slizoviek – krásou z dna slovenských lesov. Týmto konceptom spochybňujem konvenčnú estetiku a snažím sa nadchnúť ľudí pre omnoho jemnejšiu krásu prehliadaných detailov našej prírody. Prostredníctvom tohto vizuálneho dialógu sa snažím umiestniť organické formy spájané s „hnilobou” a niečím odpudivým do rovnakej sféry obdivu, ktorá je tradične vyhradená pre vizuálne výraznejšie a na prvý pohľad estetickejšie organizmy. Pohľadnice sú pokračovaním diela väčšieho formátu, ktorého fotografie môžete nájsť na mojom Instagrame.

Ako sa cítiš v Labe? Aké stroje najčastejšie používaš?

V Labe cítim atmosféru tvorivej komunity. Stretávam tam skvelých ľudí, od ktorých sa neustále učím niečo nové – či už od zamestnancov alebo iných členov. Na laseri sa najčastejšie striedam s Lujzou, ktorá má na svedomí drevené výtvory pod značkou
Veselie.sk. O práci s touto mašinou ma naučila veľmi veľa, za čo jej patrí moja veľká vďaka. Okrem lasera pracujem tiež s plotterom, ale len zriedka. Najnovšie tiež, zatiaľ neverbálne a z diaľky, „flirtujem” so šijacími strojmi a strojom na vyšívanie. Ale od nich ma ešte delí niekoľko zaškoľovacích workshopov.

Ak máš nejaké otázky na Michala , neváhaj ho kontaktovať:

Ešte stále nie si našim členom?

Pridaj sa k nám, poď tvoriť do našej dielne a daj tvojim myšlienkam tvar. Viac info nájdeš tu.