20 nov Miesto, ktoré podporuje mladé talenty.

Samo je šestnásťročný mladý muž, ktorý vo voľnom čase tlačí na 3D tlačiarni kadejaké súčiastky. Kým jeho spolužiaci trávili počas lock-downu čas na Netflixe, on s kamošom konštruoval robotickú ruku. Medzi ich posledný projekt patrí labovský elektronický zámok. Stredoškolák, fanatik do robotiky a elektrotechnologií. Samuel Miklóš.

Samo, viem o tebe, že ťa fascinuje svet technológií a sám máš za sebou niekoľko tech projektov. Ako si sa dostal k tak originálnym mimoškolským záujmom? 

Už v detstve som inklinoval k technológiám. Pamätám si na stavebnicu, ktorú som dostal ako osemročný. Zapájal som si v nej rôzne elektrické obvody, a získal som tak základy detskej elektrotechniky. 

Je tiež pravda, že som bol od mala veľký výmyselník. Fascinovali ma motorčeky a súčiastky. Vždy, keď som dostal nejaký darček, začal som ho hneď rozoberať. A z jednotlivých komponentov som následne vyrábal niečo iné. Naši mi napríklad dali autíčko, a ja som z neho chcel urobiť loď. A tak som to všetko rozobral a potom spájal.

Foto: Viktor Demčák

Lab dielňa s 3D tlačiarňou či laserom musí byť pre teba hotové kráľovstvo. Ako si sa sem dostal?

Cez môjho spolužiaka Jakuba. On to objavil. Myslím, že jeho mama si tu našla nejaký workshop. Objavila dielňu, zoznámili sme sa s Vacom, a už to išlo. 

Čo všetko si v Labe skonštruoval za tri roky tvojho členstva v dielni?

Asi sa tu nenachádza jediný stroj, ktorý by som ešte v dielni nevyskúšal. Najväčším lákadlom je určite laser, ktorý gravíruje a reže rôzne materiály, ako preglejku, drevo, akryl, lexan, kožu či papier.  

Vyrábal som tu naozaj kadečo. Napríklad moju robotickú ruku, či najnovší projekt elektronického zámku, na ktorom som sa spolupodieľal. Ten sme tu nie len programovali, ale aj spájkovali.

Vyrábal som tu však aj menšie veci, ako napríklad tričko pre kamoša. Na plotri sme si vyrezali text a na heatpresse sme to preniesli na textíliu. 

Ako si prišiel s nápadom robotickej ruky a čo je jej zmyslom? 

Posledné 2 roky viac inklinujem ku takzvanej industriálnej robotike, teda robotom s ramenami. Preto som si chcel vyskúšať jedno takéto rameno vyrobiť, zložiť a naprogramovať. Okrem toho, plán bol použiť ju ako edukačný materiál pre študentov a mladých ľudí. Aby sa na nej mohli učiť programovať aj oni. 

Čo bolo na tomto projekte najnáročnejšie?

S projektom sme začali počas korony, keď sme boli 4 mesiace vkuse doma. Na začiatku išlo všetko ako po masle, napriek tomu, že sme s kamošom Viktorom komunikovali iba na diaľku.  

Všetky kroky projektu sme si navrhli, rozdelili, namodelovali prototyp a vybrali súčiastky. Problém však nastal, keď sme potrebovali ruku začať tlačiť na 3D tlačiarni a postupne skladať. Objednávali sme si totiž rôzne elektrické súčiastky z Aliexpresu – či sa jedná o motory, ložiská, mikrokontrolery alebo káble. Tie však chodili s oneskorením a ako na potvoru pristáli v schránke vždy tomu druhému, ktorý ich potreboval.  Keď sa však covid situácia trocha umiernila, mohli sme sa konečne osobne stretnúť v Labe a dokončiť ju.

Foto: Viktor Demčák

To znie dosť finančne náročne. Odkiaľ beriete financie na svoje projekty?

Zatiaľ to vykrývame z vlastného vrecka. Opakovane sme žiadali o finančnú podporu zo strany našej školy, keďže aj projekt robotickej ruky bol našou ročníkovou prácou, žiaľ, nedostali sme žiadnu odpoveď. 

Viktor však v Labe raz náhodou stretol jednu pani z firmy, ktorá predáva filamenty, takzvané klbká plastu, s ktorými sa tlačí v 3D tlačiarni. Náš projekt ju zrejme oslovil, a tak nám firma Fillamentum poskytla 5 kíl tohto materiálu, čo je pre nás, stredoškolákov, veľká pomoc. 

Ako funguje taká robotická ruka? V čom spočíva jej trik?

Samotná robotická ruka má veľké krokové motory. Ale motor sám o sebe nemá dostatočný krútiaci moment na to, aby ju dokázal zdvihnúť. K vytvoreniu tohto pohybu sú potrebné takzvané prevodovky. 

Keďže sa nám od školy nepodarilo získať žiadne financie, jediná cesta, ktorou sme mohli ísť, bola namodelovať a z plastu na 3D tlačiarni vytlačiť funkčnú prevodovku. V našej ruke ich máme dokonca tri. S funkčnými prevodovkami nám stačilo namodelovať už len ramená našej ruky, tie budú tvoriť jej telo. Všetko sme samozrejme vo finále museli vytlačiť, teda okrem jej motorov, ložísk a elektroniky. 

Pohyby ruky sme programovali v C++. Okrem toho sme v Labe laserom vyrezávali a vyrábali aj skriňu, v ktorej je ukrytý zdroj na elektrinu a rôzne komponenty tejto ruky. 

Foto: Samuel Miklóš

Do čoho ste sa pustili po skončení vášho doteraz najväčšieho projektu?

Teraz s Viktorom robíme elektronický zámok pre našu Lab dielňu. Doteraz to tu fungovalo tak, že keď chcel niekto ísť do Labu, musel si v kaviarni vypýtať kľúčik. Preto sme rozhodli vymyslieť kartičkový systém, ktorý po priložení k terminálu sám odomkne dvere. 

Pointou je takzvaný mikrokontrolér, akoby počítač, ktorý má na sebe napojenú čítačku a súčiastky pre elektronický zámok, ktorý keď sa do neho dostane elektrina, skočí dnu a dvere odomkne.

Bol to náročný projekt?

S týmto projektom začal Viktor, ja som sa k nemu pridal až po nejakom čase, no predtým som nič podobného typu nerobil. Navyše, jednalo sa o pre mňa úplne nový programovací jazyk, ktorý som sa za pochodu učil. 

Ja nie som až tak softwarový. Mňa skôr zaujíma mechanika. Nebaví ma až tak kódiť, kým sa to na konci nehýbe. A potom ešte zbožňujem modelovať a tlačiť rôzne súčiastky na 3D tlačiarni. Pri tom úplne stratím pojem o čase.

Foto: Samuel Miklóš

Prečo ťa svet 3D tlače tak fascinuje?

Všetko, čo je z plastu a pokazí sa to, je možné jednoducho namodelovať, vytlačiť a nahradiť. Nie je to podľa teba fascinujúce? 

Samotné 3D tlačiarne tlačia súčiastky pre 3D tlačiarne. Podľa mňa to je naša budúcnosť. Totižto napríklad až 80% domácnosti sa dá vytlačiť. Myslím si, že osídľovanie Marsu bude prebiehať podobne. Nebudú sa naň brať hmotné predmety, ale iba 3D tlačiarne, ktoré na mieste vyrobia všetko potrebné.

Tešíš sa na ten svet? 

Veľmi dúfam, že sa ho dožijem. Osobne ma tiež zaujíma téma robotickej náhrady končatín. Teším sa na to, keď to raz bude realitou. Napríklad, že niekto bude mať autonehodu, a namiesto amputácie povedzme ruky mu rovno pripevnia nejakú technologicky vyrobenú. To bude zaujímavý svet. Veľmi. 

Autor: Simona Lučkaničová

Vzdelávacie projekty boli podporené: Hlavné mesto SR Bratislava, Bratislavský samosprávny kraj